Obec Belá sa prvý krát spomína v roku 1378. Vtedy patrila Varínskej fare, neskôr okolo roku 1483 panstu Strečno a neskôr panstvu Starý Hrad. Tunajší valasi dostali výsady od Mateja Korvína, 1496 ich potvrdil Vladislav II.. V roku 1598 mala obec 34 domov, v roku 1720 27 daňovníkov, 1784 265 domov (270 rodín – 1550 obyvateľov). V roku 1828 mala obec 245 domov a 2229 obyvateľov. Obyvateľstvo obce pracovalo v lesoch, na poliach, boli tu pálenice, mlyny. Neskôr s rozvojom priemyslu v neďalekej Žiline obyvateľstvo dochádza za prácou. V súčasnosti je množstvo pracovných príležitosti väčšie, napriek tomu časť obyvateľstva odchádza za prácou aj do susedných Čiech. Pôvodné stavby rodinných domov boli väčšinou zrubové z jedľového, smrekového a iného dreva. Niektoré z nich sa zachovali dodnes. Terénne nerovnosti spodnej stavby vyrovnávali kamennými múrikmi lepenými hlinou. Najžiadanejší materiál na stavbu domu bola jedľa pre svoje ÚPN -O Belá - Návrh 9 úžitkové vlastnosti. Murované stavby boli zriedkavejšie. Väčšinou to boli podružné hospodárske budovy, maštale, sklady a pod. V súčasnosti je tvár obce doplnená novšími stavbami väčšinou 1-2 podlažnými dvojtraktovými, murovanými, so sedlovými, polovalbový strechami.

V polovici osemdesiatych rokov boli všetky vnútorné zdroje štátu natoľko vyčerpané, že vtedajší režim už nebol schopný ďalšieho dynamického rozvoja. Hoci sa usiloval všetkými dostupnými prostriedkami udržať základné sociálne istoty, v reálnom živote sa prejavovalo stále väčšie zaostávanie za krajinami západnej Európy. Odpor voči existujúcemu režimu bol spočiatku skrytý, akcie boli izolované a mali viac morálny ako politický charakter. Situácia sa však zmenila po roku 1988. Akcie proti režimu nadobudli otvorený a demonštratívny charakter a vyvrcholili známymi udalosťami zo 17. novembra 1989, ktoré napokon viedli k pádu komunistickej moci.

Slovenská spoločnosť sa po tzv. nežnej revolúcii musela vysporiadať s rozsiahlymi zmenami, na ktoré neboli jej noví politickí predstavitelia vôbec pripravení. Privatizácia majetku sa stala zdrojom nebývalej korupcie, rozkrádania a zločinov. Ruka v ruke s privatizáciou postupovala narastajúca nezamestnanosť a prudký nárast cien spotrebných a ostatných tovarov.

V prvej polovici deväťdesiatych rokov sa podarilo ukončiť 3. etapu plynofikácie obce, vyasfaltovať časť cestných úsekov v obci, zrekonštruovať Dom smútku a oplotenie cintorína, zabezpečiť úpravu miestnych potokov (Nígrob, Zlieň, Beliansky potok, Varínka, Bránický potok), vybudovalo sa pomocné futbalové ihrisko, športový a rekreačný areál v Horebelí, rozšírila sa telefónna sieť a sieť verejného osvetlenia v obci, začali vychádzať miestne noviny (Belské noviny). V Kubíkovej začala výstavba spoločenského domu s plánovanou kapacitou 80 miest a niekoľkými izbami na ubytovanie, uskutočnila sa rekonštrukcia elektrického vedenia a verejného osvetlenia a začali práce na úprave vodného zdroja pre potreby obyvateľov Kubíkovej. V časti Nižné Kamence a Vyšné Kamence sa podarilo zrealizovať výstavbu plynovodu, vodojemu, zregulovať koryto Varínky v mieste, kde dochádzalo najčastejšie k poškodzovaniu majetku občanov a zapojiť verejné osvetlenie.

Hospodársky rozvoj Slovenska sprevádzal rast životnej úrovne obyvateľov. Mnohí obyvatelia Belej začali pracovať nielen doma, ale aj v zahraničí, kde bola možnosť väčších zárobkov. Kumulácia finančných zdrojov sa prejavovala v pomerne dobrej kúpyschopnosti obyvateľstva, v slušnej miere ich úspor, v aktívnejšom využívaní voľného času a venovaniu sa obľúbeným činnostiam.

V roku 2006 začali aj práce na kanalizačnom zberači v obci. Výkopové práce sa vykonávali tak, aby to nenarušilo vážnejším spôsobom celkový chod obce. Boli vytvorené záchytné parkoviská, ktoré riešili situáciu v tých častiach obce, ktoré boli nepriechodné a nedala sa vytvoriť obchádzka. Hoci sa budovanie kanalizačného zberača v obci neobišlo bez problémov a sťažností zo strany občanov, najbližšia budúcnosť ukáže jeho opodstatnenosť a nevyhnutnosť.